Klobúk je pokrývka hlavy, vyrobená z plste, súkna, kože, látky alebo slamy rozmanitého tvaru. Jej úlohou je ochrana hlavy pred počasím, ale taktiež slúži ako súčasť predpísaného odevu alebo ako módny doplnok.

Boli známe už v starovekom Grécku kde sa používali plstené klobúky, nazývané petassos alebo kuasia, ktoré sa nosili pri cestovaní; u starovekých Rimanov to bol klobúk nazývaný pileus,ktorý sa nosil pri slávnostiach a náboženských alebo posvätných obradoch a bol považovaný za symbol slobody.

Po rozpade starovekého Grécka a Ríma, sa začali klobúky v Európe nosiť asi v 10.storočí no skutočne rozšírené začali byť až približne od začiatku 16.storočia.

Klobúky prešli veľmi širokým a rozmanitým vývojom, čo sa týka ich tvaru, zdobenia alebo využitia. Mohli byť vysoké (sombréro), nízke (panamský klobúk), guľaté (cylinder), trojhranné (napoleonsky klobúk), so strieškou, so štítkom alebo bez striešky, u žien i mužov ozdobené stuhami, perami, kvetinami a podobne. Okrem ochrannej a ozdobnej funkcie mali klobúky občas aj rozlišovaciu funkciu, alebo v určitých obdobiach tvar a farba klobúka označovali príslušnosť alebo sympatie k určitej politickej strane (demokratický klobúk a pod.)

Prvý cylinder vyrobil a na ulicu v ňom vyšiel anglický klobučník John Hetherington v roku 1797. Jeho módna novinka spôsobila senzáciu i verejné pohoršenie: Bolo to obrovské prekvapenie, pretože jeho cylinder spôsobil doslova vzburu, keď sa prvý krát objavil v londýnskych uliciach. Podľa dobového svedectva v novinách, okoloidúci pri pohľade na klobúk začali panikáriť. Niekoľko dám omdlelo, deti kričali, psy brechali a mladý poslíček si zlomil ruku pritom ako ho prevalcoval dav. Hetherington bol predvedený pred súd kvôli tomu, že na hlave mal „vysokú konštrukciu, ktorej žiarivé odlesky mali vystrašiť plachých a skromných ľudí.“ Samozrejme, že to bolo veľa kriku pre nič:)

Klobúk má svoj pôvod v pokrývke hlavy, ktorú nosili puritáni a kvakeri, členovia protestantských siekt. Kvakerský klobúk bol však nižší a mal oveľa širšiu striešku ako dnešný cylinder.

Cylinder ako ho poznáme dnes, sa začal vyrábať z filcu vyrobeného z bobrej kožušiny. Neskôr sa však vďaka vplyvu manžela kráľovnej Viktórie začali vyrábať cylindre aj z hodvábu. V 19. storočí sa v USA rozšírila modifikácia cylindra známa ako stovepipe hat. Tieto klobúky boli vyššie ako cylindre, avšak na spodku a vrchole neboli rozšírené, a tak pripomínali komín (angl.: pipe). Takýto klobúk nosil napr. americký prezident Lincoln. Ďalšia modifikácia mala v sebe zabudovanú drôtenú konštrukciu, ktorá umožňovala, aby sa dal zložiť naplocho. Takýmto klobúkom sa v angličtine hovorilo opera hats alebo Gibbus.

V druhej polovici 19. storočia cylindre začali vychádzať z módy. Stredné vrstvy začali nosiť (angl.: bowler hats) alebo mäkké filcové klobúky známe ako borsalino. Tieto klobúky boli vhodnejšie pre mestský spôsob života a taktiež boli vhodnejšie pre masovú produkciu. Na druhej strane, cylinder musel byť vyrobený ručne a skúseným klobučníkom. Cylinder sa stal symbolom vyššej spoločenskej vrstvy a tým pádom aj terčom pre satiristov a spoločenských kritikov.

Ku koncu prvej svetovej vojny sa stali cylindre raritou v každodennom živote. Používali sa však naďalej pri slávnostných príležitostiach ako súčasť spoločenského odevu – vychádzkového obleku alebo fraku.

Klobúk si počas mnohých rokov jeho existencie obľúbili rôzne známe osobnosti zo sféry politiky, kultúry, hudby či filmu a v súčasnosti sa stal znova obľúbenou ikonou módy a krásy.